Dve životné cesty
Kniha Žalmov, kap. 1a
1 Šťastný je človek, čo sa neriadi zásadami bezbožných, po hriešnych cestách nechodieva, ani nevysedáva s bohorúhačmi b,
2 ale má záľubu v Jahveho Zákone c, o jeho Zákone rozmýšľa d dňom i nocou.
3 Preto je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, ktorému lístie nikdy neopadáva; darí sa mu všetko, čo podniká.
4 Inak je to s bezbožníkmi, celkom inak e. Sú ako plevy, ktoré vietor rozháňa.
5 Bezbožníci neobstoja na Božom súde f, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.
6 Jahve bedlí nad životnou cestou spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
a Žalm 1 je predhovor do Žaltára, zhrnujú jeho morálne učenie a mesiášske myšlienky. Žalmy 1, kladie proti sebe „dve cesty“, vychvaľuje Zákon, daný ľuďom pre ich šťastie.
b „zásadami“ alebo radami „bohorúhačov“ orig. „posmievačov“ (náboženstvu a Bohu).
c „Zákone“ – vlastne vo Svätom písme, ktoré obsahovalo Zákon, Prorokov a Žalmy; za Dávida, pri vzniku jeho žalmov, jestvovalo len prvá časť Písma: Zákon.
d „rozmýšľa“, dosl. „polohlasne si šepce“, čo je meditácia kontrastujúca s výkrikom o pomoc v skúške.
e „celkom inak“ gr.; v hebr. vynechané.
f „na Božom súde“, podľa TM na eschatologickom súde; podľa gr. na akomkoľvek Božom súde v tomto živote.
Zdroj: Sväté písmo Jeruzalemská Biblia, text Svätého písma z pôvodných jazykov preložil Mons. ThDr. Anton Botek, vydavateľstvo Dobrá kniha. Imprimatur: Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis, Bratislavae, die 5 Iulii 2013, Nr. 2855/2013.