Veka
Kniha Kazateľ, kap. 11
7 Denné svetlo je príjemné, očiam lahodí vidieť slnečný jas.
8 Keby človek žil dlhé roky, nech všetky využije, nech si pomyslí na temné dni, a tých bude veľa! Všetko, čo sa prihodí, je márnosť.
9 Mladík, raduj sa za svojej mladosti! Veseľ sa za svojich mladých liet! Choď cestou, ktorou ťa srdce ťahá! Sleduj túžby svojich očí b! Ale uvedom si, že Boh ťa raz zavolá pred súd o tom všetkom.
10 Zažeň si mrzutosti srdca! Odstráň bolesti z tela! Ale mladosť a vek čiernych vlasov sú márnosť.
a Dlhý život bol pre Izraelcov odmenou sľúbenou v rečiach Deuteronómia, vrchol blaženosti, ktorú mudrci zaručovali spravodlivému. Pre Kazateľa staroba nie je šťastím, ale strachom pred smrťou, smútkom za mladosťou, spomaleným životom, očakávaním toho, čo sa nedá napraviť.
b Dosl. „tým, čo vidia tvoje oči“. Ide zrejme o nejaké porekadlo o mladosti, ktoré Kazateľ preberá, ale k nemu dodáva obozretnú pripomienku o krátkom trvaní mladosti.
Zdroj: Sväté písmo Jeruzalemská Biblia, text Svätého písma z pôvodných jazykov preložil Mons. ThDr. Anton Botek, vydavateľstvo Dobrá kniha. Imprimatur: Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis, Bratislavae, die 5 Iulii 2013, Nr. 2855/2013.